HOLOKAUST - 6. IUS VITAE NECISQUE

~IUS NECISQUE – PRÁVO NAD ŽIVOTOM A SMRŤOU~

Harry popamäti vyhľadal v tme kľučku od svojich dverí a otvoril ich. Vnútri zašepkal Lumos. Prešiel ku kreslu a zhodil si bundu. Vyprchané víno odložil do kuchyne aj s pohárikmi. Krabičku s prsteňom, ktorá ostala na konferenčnom stolíku, hodil celou svojou silou do šuplíka.

Cítil zlosť, bolesť, smútok, žiaľ. Všetko dohromady, a predsa vždy jeden z pocitov zvíťazil nad ostatnými. Plakať už nevládal. Cítil, akoby si dnes minul zásobu sĺz na celý život.

Vidieť Dracovu matku vzlykať...
To bolo aj pre neho príliš. Keby mu vynadala, že to je jeho vina, že to on môže za Dracove zmiznutie. No bolo to horšie. Nenadávala, nekričala, nerozčuľovala sa. Len sedela a plakala.

Harry sa cítil vyčerpaný, ako keby prebehlo desať rokov, no bolo to len pár hodín.

Prešiel opäť k baru vybrať si nápoj na utíšenie svojej bolesti. Z množstva fliaš, ktoré Harry s Dracom mali pripravené pre návštevy vybral whisky.
Poháre nechal tam. Podišiel ku gauču a hodil sa do neho.

Vrchnák na fľaši odskrutkoval a hrdlo priložil k ústam.

Hnedá tekutina sa začala liať a Harry nestačil pregĺgať stekajúci alkohol. Whisky tiekla cícerkami po jeho hrdle a zmáčala golier košele. Oči zavrel a hlasno vydýchol od štipľavého pocitu, ktorý mu začal spaľovať vnútro. Nebol zvyknutý piť a väčšinou, keď tak urobil, nemalo to dobré následky.

Fľašu opäť priložil k perám, ktoré si žiadali alkohol ako sladký nektár ako elixír zabudnutia. Rýchlo pil, čo sa dalo, pokým sa opäť nepotreboval nadýchnuť. Pokračoval pokým z whisky neubudla polovica. Ľahol si do vankúšov a odpil si. Rozmazane pozrel na hodiny, ktoré ukazovali presne pol siedmej ráno. Slzy mu vyhŕkli do očí.

Zamrkal a zahnal ich, ale malé slzičky sa mu zachytili na mihalniciach. Odpil si tak silno, že alkohol zmáčal látku vankúša a poťah nábytku. Poslepiačky fľašu položil k nohám sedačky a zvalil sa naspäť do vankúšov. Oči sa mu začali zatvárať a potom od únavy zaklapli úplne.

* * * *

Draco prešľapoval po chladných dlaždiciach bosými nôžkami. Spod dverí vykukovali snehové vločky, ktoré poletovali vo vzduchu.

Vydýchol.

Obláčik pary sa chvíľu vznášal nad ním a potom sa stratil. Otriasol sa. Husia koža mu prechádzala po celom tele sem-tam. Kŕče od zimy znášal už niekoľko hodín a drkotanie zubov sa nedalo v nijakom prípade zastaviť. Čeľusť mal tak stiahnutú, že by ju nič a nikto nedokázali roztvoriť.

Pozrel na ostatných mužov čakajúcich, čo s nimi bude. Pozrel na nahých, unesených, bezradných a skľúčených mužov okolo seba.

Niektorí z nich čupeli na zemi a triasli sa ako v tranze, iní sa prechádzali po malom priestore, iní kontrolovali stav a situáciu s ich únoscami.

Muklovia sa skláňali a pozorovali spodky nôh, ktoré mohli zazrieť cez štrbiny pod prahom.

Draco sa o to nepokúšal. Vedel svoje o týchto ľuďoch. A vedel, že sám jeho otec ho
varovával pred svojimi priateľmi a vždy, keď boli u nich na návšteve, poslal jeho aj Narcissu do spální.

Zvlášť, keď sa konali večierky s alkoholom. A zvlášť vtedy, keď sa tam objavili mená ako boli Dolohov, Yaxley, Rookwood, bratia Lestregenovci, Snape, Avery, Crabbe, Goyle, Macnair...

Draco pozrel popod druhé dvere, kde neboli smrťožrúti, ale odkiaľ poletoval sneh.

Podľa svetla usúdil, že môže byť sedem alebo osem hodín ráno. Vedel, že len tu čaká už dobré dve hodiny.

Pozrel sa na ostatných.

Nik z muklov nemal viac ako štyridsať, no aj tak patril medzi najmladších. Čakal, že sa objavia aj mladíci z miestnosti, kde sa prezliekal, ale nestalo sa tak. Namiesto nich prišli desiatky iných muklov. Draco sa to snažil spočítať a došiel k číslu tristo.

Vietor privial nové vločky...

Objal si telo rukami a prešiel si po pažiach. Už opäť by potreboval na toaletu, ale pri predstave záchodu, ktorý im pripravili... Zdvihol sa mu žalúdok. Prišlo mu zle, keď tam musel ísť prvý krát, a to bol v podstate záchod čistý.

Záchod... Smrťožrúti dali muklom kýbeľ na vykonanie základných potrieb. No ten bol znečistený hneď, ako ho chcel použiť Draco. Bosými nohami musel postúpať po zašpinenej podlahe, ktorá začínala neuveriteľne zapáchať.

Draco nechápal, ako ešte pred dvadsiatimi štyrmi hodinami mohol Harrymu vynadať za mokré kvapky na dlážke kúpelni.

Čupol si.

Teplá posteľ, voňavé a mäkučké vankúše a Harryho objatie. Ako keby to ani neexistovalo. Teraz mal pomaly vstávať, mal si vyberať oblečenie do práce, mal raňajkovať chrumkavé pečivo so šunkou, maslom, vajíčkami a syrom.

Dracovi brucho zakňučalo od hladu a stiahlo sa.

Teraz si mal čítať noviny, pustiť si rádio, ustlať posteľ, ktorú Harry nikdy neupratal. Nachystal by si dokumenty do práce a pokojne by odišiel na ministerstvo.

Strhol sa, lebo zvuk padajúcej vody do preplneného kýbľa sa ozýval po celej kobke.

Pozrel na mužov. Nahí chlapi pozerali do zeme a novší si ešte stále zakrývala intímne partie. Draco od toho upustil pred vyše hodinou. Zistil, že nikto z prítomných určite netúži vidieť jeho telo.

Smiech smrťožrútov sa ozval spoza zavretých dverí nasledovaným hrmotom stoličiek. Niektorí z muklov si priložili uši na dvere a počúvali. Zvuk čižiem sa zrýchlil a muklovia odskočili od dverí.

Rozrazili sa a vstúpili ich únoscovia. Smrťožrút s malým odznakom spolu s tromi ďalšími.

„Tak vás tu vítam. Vítam vás u nás v Tartarose. Ste čestní hostia a treba vás dajako riadne privítať, no nie?“

Draco spoznal hlas smrťožrúta, ktorý muklov a jeho odviedol pred kontrolu.

„Nezaujímajú ma vaše mená. A nezaujíma to ani nikoho z mojich kolegov alebo nadriadených. Všimli ste si, že sme vás zaradili do skupín, ako sme uvážili. Preto buďte radi, že ste v najlepšej skupine. Vážte si to, lebo je vás tu málo a môže byť ešte menej, vy hnusné, smradľavé svine,“ smrťožrút sa zasmial nad vystrašenými pohľadmi. Všetci sa prilepili na steny, čo naj ďalej od únoscov.

„Pozrite na nich, akí sú posraní. Hovorím, že môžete byť radi. Tvoríte skupinu jedna. Je vás tu málo. Iné skupiny dvojka, trojka, štvorka sú početnejšie,“ smrťožrút sa nahol k jednému z kolegov, „hlavne štvorka je bohatá,“ spustil sa chrapľavý smiech.

„Uvediem vás do obrazu. Sem ste sa dostali z jednoduchého dôvodu. Ste prašivé odpadky, ktoré znečisťujú tento svet. Zabudnite na všetko, čo ste mali predtým. Zabudnite na rodiny, domy pre mňa za mňa zabudnite aj na psa. Domov sa nevrátite.“

Muklovia po sebe pozerali a čakali. Draco cítil, ako sa mu podlomili nohy. Zabudnúť...?

„Stáva sa z vás pracovná sila, ktorá bude pracovať na oddelení jedna. Je to teplé miestočko, ktoré si podľa mňa ani nezaslúžite. Budete počúvať rozkazy. To sa týka rozkazov akéhokoľvek smrťož... ehm, muža v čiernom plášti alebo kabáte.“

Malfoy pozrel na zem. Všimol si niečoho desivého. Jeho dračie čižmy mal obuté smrťožrút, ktorý rozprával.

„Sú tri typy dozorcov v Tartarose. Prvá skupina nemá označenie,“ ukázal na smrťožrúta vedľa neho a na jeho čierny habit, „ale je ich tu najviac. Majú za povinnosť kontrolovať vás a prípadne potrestať. Príp... prípadne.“

Smrťožrúti sa rozchechtali a nevedeli popadnúť dych.

„Jaj, dobre. Druhá skupina má takýto odznak,“ poklepal si po striebristom odznaku na habite, „my máme na starosť už svoje pridelené skupiny. A môžeme vám rozkázať hocičo a hocikedy. Tretia skupina má zlaté odznaky. Je to naša elita a nebudete ju vidieť tak často. Väčšina z nich sa pohybuje v iných blokoch a má za úlohu viesť tento piknik. Jedná sa o dvadsať mužov s veľkou povesťou.“

Draco preglgol. Keď tu bol Dolohov, ktorý mal veľkú povesť... Nechcel si predstaviť mená tých ďalších.

„A potom tu je náš šéfik, ktorý riadi celý tento tábor a podlieha už len samotnému Temnému pánovi.“

Muklovia nechápavo pozreli po sebe. Draco započul, ako jeden z nich šepol slovo sekta.

„Budete jesť, čo vám dáme. Spať, keď vám dovolíme. Bez povolenia dozorcov sa nemôžete ani vymočiť. Tu vám nikto nebude hovoriť nič dva krát. Keď poviem, aby si niečo urobil, tak to urobíš. Jasné? Nechcem počuť odmietanie. Ten kto poľaví, bude kruto potrestaný. Ten kto sa pokúsi utiecť, bude zabitý.“

Nastalo ticho.

Všetci si rozprávali pred príchodom smrťožrútov do miestnosti, čo s nimi bude. Ale ešte stále dovtedy nepadlo slovíčko smrť.

Až teraz.

„Toto sa týka len neposlušnosti voči mne. Dopredu vás upozorňujem, že som dobrák, ale nie všetci sú ako ja. Máme tu pár typov, ktoré by sa na vás vyžili. Ale dosť už. Neskôr, keď opustíte túto miestnosť, pôjdete sa ubytovať podľa skupín. Máte povolené dve hodiny spánku, a to len preto, že potrebujeme, aby sa vám neklepali ruky a aby ste boli v strehu. Vaši priatelia začnú pracovať za pár minút, tak si vážte toho, kde ste. Raňajky nebudú, nie ste v kantíne. Dostanete bochník chleba pred odchodom do práce. Potom, keď sa utvorí čata pre tvorbu vášho žrádla, potom budete spoločne jedávať. Pracujete od siedmej rána do siedmej večera. To je všetko. Síce som hovoril, že nepotrebujeme vaše mená, dajako vás musíme označkovať.“

Smrťožrúti vyčarovali stôl a dve stoličky. Vedúci skupiny jedna si z habitu povyťahoval predmety, ktoré potreboval a poukladal si ich na stôl. Sadol si zaň a poklepal perom po stole.

„Začneme.“

Dvaja kolegovia posunuli pred stôl vzpierajúceho sa mukla.

„Sadaj!“

Mukel si sadol oproti smrťožrútovi. Ten naznačil, aby si vystrel ľavú ruku a predložil ju pred smrťožrúta. Ten mu ju schytil a druhou voľnou rukou si pohľadal na stole náplasť.

Draco zdvihol hlavu a pozoroval, ako dvaja smrťožrúti schytili mukla za ramená a hrubo ho posadili znovu na stôl, lebo muž sa začal hádzať na mieste. Dozorca prvej skupiny pritlačil náplasť na muklovu pokožku a chvíľu ju tam držal.

Ostatní už len mohli počúvať syčanie a neskôr aj oneskorený krik mukla. Začal sa zmietať a snažil sa vyšmyknúť spod rúk dozorcov. Tí so smiechom posadili mukla späť na stoličku. Zápach zo spálenej kože bol cítiť všade. Smrťožrút náplasť stiahol a odhodil na zem. Muž sa unavene zvalil na stôl.

„Podaj ďalšieho.“ Smrťožrút znechutene odsotil mukla zo stoličky na zem. Muž si chytil začervenanú, spálenú ruku a odplazil sa do kúta.

Po čase sa Draco nahol a snažil sa zahliadnuť, čo im vôbec smrťožrúti vypaľovali na pokožku. Na ruke uvidel vypálený rad číslic. Všimol si číslo u prvého mukla. 201.

Smrťožrút schytil Draca a posadil ho na stoličku. Draco si detsky zakryl intímnu časť, keď sedel hneď oproti smrťožrútovi. Ten sa zasmial nad Dracovou hanblivosťou v takejto situácií.

„Pozrite! Máme tu mladého srnčeka.“ Smrťožrút sa naklonil a zobral Dracovu tvár do dlaní.

Draco si stisol prsty, ako len mohol. Z takej malej vzdialenosti byť sledovaný smrťožrútom...

Rátal s tým, že nádej na prežitie mizne. Smrťožrút prešiel po Dracovom líčku dlaňou. Pozrel mu do rozkroku a odsunul Drcovu ruku, aby neskrývala jeho intímne partie. Zľahka sa pritom dotkol jeho pokožky. Malfoy sa mykol a nadskočil na stoličke. Tohto smrťožrúta nepoznal, ale jeho dotyky sa mu ani trochu nepáčili.

„Hm, tento je akýsi hanblivý.“

Prešiel po Dracovej vnútornej strane stehna. Draco zavrel oči a roztriasol sa. Dotyk prestal. Malfoy oči otvoril. Uvidel, ako hlavný dozorca prvej skupiny zobral náplasť a vystrel Dracovi ruku.

„Teraz ťa to zaštipká.“ Náplasť priložil na ruku, ktorá sa spolu s celým Dracovým telom začala zmietať od bolesti.

Vzoprel sa, ale bol zatlačený dvoma pármi rúk. Jedna ruka vyletela a prikryla Dracovi ústa. Vzoprel sa ešte raz, ale bolesť zrazu prestala. V zime mohol Draco pozorovať, ako horúca pokožka rýchlo chladne. Pozrel sa na krvavo-červené číslice 284 vyryté do alabastrovej pokožky. Smržorút si odkryl kúsok z plášťa, aby sa na Draca okúzľujúco usmial.

Prešiel mu po perách.

„Neboj sa bolesti, zlatko. Mohol by som ti tento pobyt spraviť príjemnejší. Teda keby si chcel, nevyžívam sa v násilí,“ muž sa opäť usmial.

Draco nevedel, čo už má teraz vlastne požadovať za násilie. Keď si tento smrťožrút neužíva násilie, ale iba vyrýva číslice do mäsa, nechcel vedieť, čo robia druhí.

„Ďalší...“

* * * *

„Harry, Harry. Vstávaj! Fuj, ty smrdíš. To si vypil celý bar, že smrdíš ako pes?“

Potter začal pomaly rozliepať oči. Rozmazane pozrel okolo seba. Cítil, že má jazyk povlečený dajakou nechutnou pachuťou. Lepšie otvoril jedno oko a pozrel na nohy kresiel a stolíkov v obývačke. Dlaň položil na drapľavý povrch. Tam predpokladal prítomnosť koberca.

„Harry, poď vstávaj.“

Cítil, ako ho niečie ruky začali dvíhať zo zeme, ale nedarilo sa im to. Počul fučanie a nadávanie vzdialene.

„Harry!“

„Remus, prosím ťa, nechaj ma tak,“ Harry sa snažil rozprávať, ale s tvárou prilepenou na koberci, mu to išlo veľmi ťažko.

Uvidel, ako okolo prešli Remusove nohy. Potom započul zvuk padajúcej vody v kúpeľni.
Harry ešte využíval dobu alkoholického zabudnutia. Vedel, že o chvíľu to tu bude opäť...

Opäť si spomenie, prečo sa tak strašne opil. Remusove nohy sa vrátili do obývačky.

„Nie je ti vôbec trápne, že vedúci na oddelení aurorov, tu predo mnou takto leží ožraný?

„Nie,“ Harry zamumlal do koberca.

„Vstaň!“

Remus Harryho schmatol a z celej sily postavil na nohy. Ten sa zatackal a zvalil Remusovi do náručia.

„Merlin, ty páchneš. Koľko si toho vypil? A prečo si vôbec pil?“ Zhodil Harryho na sedačku.
„To ste sa zase pohádali, že si v takomto stave?“

Harry zakrútil nesúhlasne hlavou. Už sa spomienky začali vracať.

„Tak. Čo sa stalo?“

„Remus, koľ... ko je hod... hodín?“

„Hodín? Myslím, že jedna. Možno pol druhej?“

„Čo? Jedna?“ Harry vyletel z kresla.

„No jedna.“

Remus pozoroval, ako Harry vybehol po schodisku na poschodie a rozrazil dvere do spálne. Započul väčší buchot a usúdil, že Harryho rovnováha ešte nebola celkom v poriadku. Vybehol za ním. Potter sa už pomaly dvíhal zo zeme v spálni. Štvornožky došiel k nočnému stolíku a vyštveral sa na nohy.

„Zapol som ti sprchu. Ehm, čo to robíš?“

Lupin sledoval, ako sa Harry začal prehrabovať vo veciach v stolíku s veľmi spomalenými koordinačnými pohybmi.

„Harry, pýtam sa, čo to teraz robíš?“

Prestal sa kutrať vo veciach a celý šuplík vysypal na posteľ. Sklonil sa nad predmety a na jednu stranu triedil fotografie na druhú všetko ostatné.

Remus nečakal na odpoveď. Pozrel sa po spálni a zastavil sa nad ustlatou posteľou.

„Draco tu dnes nespal?“

Bál sa, že nahryzol citlivú tému a že preto sa tak Harry opil. Draco mohol byť niekde inde. Spať v inej posteli s niekým iným. Dosť veľký dôvod opiť sa do bezvedomia.

„Draco je preč.“

„Kde preč?“ Remus si oddýchol.

„On je v... On je mimo mesta. Dajakú dobu. Dva dni...? Dva dni bude preč,“ Harry zvraštil obočie od sústredenia.

„Preto si sa opil ako idiot?“

„Ty sa nikdy neopiješ len tak? Sám? Ako... odreagovanie?“ Harry sa snažil sebaisto a pokojne pozrieť na Remusa.

V noci si spomenul na veci, ktoré by mohli Dracovi a Hermione ešte pomôcť. Svojím spôsobom mal Remus pravdu. Alkohol ho teraz len zdržal. Bolo mu to na nič.

Nezabudol a nezabudne.

Alkohol mu nepomohol. Mal od príchodu začať pomáhať Dracovi. Mal ešte nádej. Predsa len čarodejníci boli unesený v čisto muklovskej štvrti, takže smrťožrúti by na nich nemuseli ani prísť. No, ale rovnaký problém bolo, vybaviť alibi pre zamestnancov ministerstva. Nikto sa nesmel dozvedieť, že obidvaja zmizli. Voldemort by si dal dve a dve dohromady.

Vytiahol fotku starú asi dva mesiace. Harry sa nepríčetne usmial na seba a Draca na fotografií. Dvojica sa vášnivo bozkávala na lavičke v parku.

„Harry, určite si v poriadku?“

„Hm...“ Strčil si pamiatku do vačku nohavíc. Harry sa zohol a hľadal ešte dajakú novšiu fotografiu s Hermionou.

„Na čo si berieš tamtú fotku? Pokiaľ si pamätám, tak si sa skoro súdil s Ritou Skeeterovou, že vám narušila súkromie.“

„Hej, ale vďaka jej bratovi z toho zišlo. Vykúpenie tej fotografie ma stálo vtedy celý majetok. Predstav si Malfoyovcov keby to videli.“

„Ale...“

„Proste ju teraz potrebujem. Nie je hraná, je skutočná.“ Harry si vybral fotku z vačku a pohladil Draca na fotke. Otočil sa na odchod.

„Pri Merlinovi, aspoň sa prezleč.“

Harry zhodil v zhone všetky fotografie na zem.

„Vidíš, čo robíš!“ Harry si vzdychol a na kolenách sa začal znovu prehrabovať vo fotografiách.

„Takže Draco je v zahraničí?“

„Áno, ešte dajaké otázky?“

„Nie, pán Potter.“

„Fajn, tak ma nechaj. Chcem sa prezliecť. Alebo sa chceš pozerať?“ Harry nahodil bojovný tón.

Remus odišiel a ešte stihol tresknúť dverami.

* * * *

Draco stál s dlaňami opretými o klzkú stenu. Od zimy sa triasol na celom tele. Studená voda stekala a obmývala každú končatinu. Zuby stisol tak silno, ako len mohol. Zima prestala...

„Otočiť!“

Draco sa poslušne obrátil, ako nakázali smrťožrúti. Príval novej studenej vody ho zasiahol do hrude, tváre, brucha...

Voda ako keby mu zamŕzala na celom tele. Otvoril oči, ktoré doteraz silno zvieral. Pozrel doprava a doľava. Muklovia sa tiež neovládateľne klepali zimou ako on.

Hneď ako skončilo zaraďovanie a značkovanie, muži boli odvedený do umývacích objektov.

Draco ešte nemal ani dobrú príležitosť vidieť, kde vlastne je. V stádach ich viedli z jednej miestnosti do druhej. Nevidel ešte ani Hermionu. Nevie, čo je s ňou. Nevie v akej je skupine. Vlastne nevedel, kde je dvetisíc sedemsto ďalších... Nevedel, kde sú všetci. S ním bolo tristo ľudí v miestnosti. Kde mal byť zbytok. Je vôbec dajaký zbytok? Ešte stále nevidel ženy, deti starších ľudí. Prečo im išlo o rozdelenie podľa veku.

„Zmena...“

Tentoraz vrelá voda zasiahla ich telá. Väčšina mužov skríkla. Draco sa snažil nevydať ani hlásku.
Nechcel a nemohol vytŕčať z davu. Už to bolo nebezpečné, že si ho prezeral dozorca z jeho skupiny.

Smrťožúti sa rozrehotali nad krčiacimi a obarenými muklami.

„Obrátiť!“

Opäť pustili na muklov ľadovú vodu. Tentoraz na chrbty a krky. Draco mal pocit, že omdlie.

Nikdy nepatril k ľuďom, ktorí sa sprchovali v ľadovej vode na otuženie.

To bol Harryho obľúbený ranný zvyk. Draco mu tvrdil stále, že to znižuje potenciu a zhoršuje Harryho výkonnosť. No nebol žhavý ani za horúcimi kúpeľmi a míňaním času na takom mieste.

Pokriky smrťožrútov boli počuť aj cez zvuk padajúcej vody a stony mužov. Draco cez chrbát pozrel na smrťožrútov. Tí ich sledovali ako kusy mäsa.

Jeden z muklov sa šmykol na mokrej dlážke a spadol na zem. Dracovi tĺklo srdce. Mukel ho skoro zhodil tiež na zem, ale on sa pridržal klzkej steny. Smrťožrúti vypli vodu a prešli za muklom. Ten si stískal zápästie, ktoré vyzeralo byť zlomené.

„Ukáž!“

Mukel natiahol skrčenú ruku. Smrťožrút ju stisol a muž zajačal.

„Je to zlomené.“
„Opravíme mu to?“ Jeden z dozorcov sa pozrel na svojho nadriadeného.

„Nie, mal si dávať pozor. Keď si zlomí zápästie teraz, aké to musí byť nemehlo.“

„Štvorka?“ dozorca sa sklonil k smrťožrútovi.

„Hej...“

Draco nevedel, kde alebo čo je to oddelenie štyri, ale dúfal, že to nikdy nezistí. Mukel sa snažil postaviť na nohy, ale neustále sa šmýkal na mokrej dlážke. Smrťožrúti ho schmatli o odvliekli cez dvere von.

„Váš priateľ odišiel do nemocničného krídla v tábore. Bude o neho dobre postarané.“

Smrťožrút prešiel ku kolegom, ktorí stáli za hadicami s vodou.

„Máte snáď dajaké otázky?“ pozrel priamo na Draca, „lebo pokiaľ áno,“ zrak upriamil do jeho rozkroku, „môžem to vybaviť veľmi rýchlo.“

Draco po očku pozrel na ostatných a potom do zeme.

„Pusti vodu!“ Smrťožrút si sadol na stoličku za hadicami, ktoré držali stojaci dozorcovia.

Opäť pustili horúcu.